More Website Templates @ TemplateMonster.com. November 21, 2011!

Music Club Apollo

QUO MACHINE

Napsal Martin Slatkovský 10. 7. 2010 So 9:30 v kategorii News. Připojeno 0 komentářů.

quo-machine-1253959652Nielen o Bunkri nám porozprával dlhoročný hudobník telom i dušou, rocker Miroslav Ripka alias Stázo, ktorý hral k ôsmim narodeninám tohto klubu s kapelou Quo Machine. Čo si myslíte o existencii hudobných klubov?

  • Má to určite veľký význam, pretože sú štartovacím miestom každej kapely. Veď hrať musia začať práve v kluboch, v pivnici sa to donekonečna nedá, jednoducho s muzikou musíte ísť von a ukázať svetu, že existujete. A na to je klub ideálny. Nejde pritom o to, koľko je tam ľudí – či dvadsať alebo sto. Je to perfektná forma prezentácie.

Keď si vezmeme Bunker, myslíte si, že pomohol kapelkám v našom meste?

  • Mne osobne až tak nepomohol, pretože mám svoje roky (smiech), ale tým mladším kapelám určite áno. Je to jednoznačne vynikajúci odrazový mostík, škoda len, že tu nebol skôr a že nie je možno trošku väčší. Chýba tam priestor pre kapelu, aj keď treba na druhej strane priznať, že takto je to komornejšie a vďačnejšie.

Čo ste tam zažili vy osobne?

  • Pred ôsmimi rokmi som tam zažil s kapelou Rock Café otvorenie tohto klubu, potom sme tam hrali ešte asi dvakrát. Neskôr sme sa rozpadli a vznikla kapela Quo Machine, v ktorej sú muzikanti mladší odo mňa o 10, 20 rokov, takže taká trojgenerácia.

Ako by ste zhodnotili vaše vystúpenie na ôsmom výročí Bunkra?

  • Myslím, že bol jeden z tých vydarenejších. Dokonca by som povedal, že asi najlepší z toho, čo sme tam my hrali. Teraz bol vynikajúci zvuk a kapela, ktorá hrala pred nami, sa mi veľmi páčila. Myslím si, že sú tam veľké talenty a ich veľkou výhodou je to, že sú ešte veľmi mladí.

A osem rokov Bunkru vo vašom osobnom živote?

  • Každopádne sme tam chodili na pivo, i keď trošku častejšie ako teraz, ale hlavne som si tam zahral a zaspieval s Henri Tóthom, čo je veľký gitarový virtuóz. Na to veľmi rád spomínam.

Na tomto klube je pozitívne to, že ľudia tu počúvajú rôzne žánre – starú aj novú muziku a som prekvapený, koľkokrát mladí si tam pustia muziku zo 60-tych 70-tych rokov. Myslíte si, že jeden takýto klub na naše mesto stačí?

  • Hráva sa síce aj v iných podnikoch, ale každý to len skúsi a nechá tak. V tomto je, myslím, Bunker výnimočný, že to od začiatku udržal až doteraz. Niekedy sa mu ani neoplatí tú kapelu mať, ale vidno, že majitelia majú vzťah k muzike, že Majo je muzikant, takže to je na tom pozitívne. Možno priestorovo a kapacitne by mohol byť väčší.

Môžete si pri tejto príležitosti spomenúť na vaše hudobnícke začiatky?

  • Ja hrávam od čias strednej priemyselnej školy, začínal som ako bubeník a k spevu ma dohnali spoluhudobníci, aj keď som sa tomu veľmi bránil. S kapelkou Rock Café sme sa dali dohromady v roku 1995. Boli to zväčša muzikanti, ktorí hrávali po zábavách a svadbách a zachcelo sa im zahrať si spoločne starý hard rock. Na Slovensku nič také nebolo a myslím si, že sme boli jednou z prvých kapiel, ktorá začala hrať takúto muziku. Po piatich rokov to ostatných (boli odo mňa starší) prestalo baviť. Mne sa však ešte akosi nechcelo, tak som založil kapelu Quo Machine s mladšími chalanmi.

Ako to teraz u vás funguje? Nie je veľký vekový rozdiel prekážkou rozletu kapely?

  • Vôbec nie. Ja od chalanov čerpám trošku mladíckej energie, oni odo mňa zas niečo zo “staršej” zodpovednosti, skúsenosti a ako celok je to veľmi dobré. Veď muzikanti nedajú, nechcú dať najavo svoj vek a keď ide o muziku, človek omladne aj o sto rokov. Ja by som rád hrával dovtedy, kým to bude ľudí baviť a budú ma počúvať.